Chronickú bolesť chrbta s vystreľovaním do končatiny spôsobuje vo väčšine prípadov vysunutie (odborne prolaps či herniácia) medzistavcovej platničky, ktoré utláča koreň priľahlého miechového nervu a je tiež najčastejším dôvodom na operáciu. Inovatívnym medicínskym prístupom – oproti klasickej operácii chrbtice, sú pokročilé miniinvazívne a endoskopické výkony. Prebiehajú pod presnou kontrolou endoskopickej kamery, v lokálnej, l’ahkej a iba zriedkavo celkovej anestézii, bez nutnosti hospitalizácie. Dl’žka výkonov je podl’a ich typu do 90 minút.
Ako vzniká hernia disku
Chrbtica je zložená z 33 stavcov a rozdeľuje sa do piatich hlavných úsekov – krčná, hrudná a bedrová chrbtica, kosť krížová (hiatus sacralis) a kostrč. V spojitosti s vysunutím platničky v bedrovej oblasti je potom hlavným „protagonistom“ päť bedrových stavcov s označením L1 až L5.
Platnička je chrupavková doštička vložená medzi jednotlivými stavcami, ktorá má za úlohu tlmiť ako „vankúš“ nárazy medzi nimi. Skladá sa z pevného vonkajšieho prstenca a vnútorného rôsolovitého jadra. Pri opotrebovaní platničky, napr. vekom (tzv. degeneratívne zmeny na chrbtici), v dôsledku úrazu alebo napr. pri nadmernej námahe pri zdvíhaní ťažkých bremien sa môže stať, že sa vonkajší prstenec naruší a rôsolovitá hmota jadra sa „tlačí“ von, do chrbticového priestoru. Následkom je utlačenie miechového nervu, ktoré pôsobí bolesť.
Môžem spoznať sám, že mám vysunutú platničku?
Vysunutie platničky potvrdí lekár – špecialista zhodnotením výsledkov magnetickej rezonancie alebo CT. Príznaky vysunutia však človek môže na sebe pozorovať sám, o to skôr, pokiaľ je bolesť chrbta dlhodobá (pri viac ako troch mesiacoch sa už označuje ako chronická). V postihnutej časti chrbta, najmä v oblasti bedier, sa prejavuje tupá, bodavá či pálivá bolesť, ktorá veľmi často vystreľuje do nohy (pri vysunutí vo vyššom úseku chrbtice aj ruky). Typická je stuhnutosť, svalové kŕče, necitlivosť nohy v rôznych miestach (prsty, špičky), často je končatina nehybná. Tieto signály, ktorých príčinou je utlačenie či dráždenie koreňa nervu herniáciou, patria do skupiny tzv. koreňovej bolesti, ktorá je typickým prejavom tzv. koreňového alebo radikulárneho syndrómu, a sú dôvodom na neodkladnú návštevu odborníka.
V čom je rozdiel medzi klasickou operáciou a endoskopickým výkonom?
Pacient prechádza najprv vstupným vyšetrením a precíznou diagnostikou bolesti chrbta, ktorou sa potvrdzuje zdroj bolesti. Lekár následne stanoví liečebný plán s najvhodnejšou a najefektívnejšou terapiou. Často k úľave od bolesti stačí už diagnostický výkon, keď sa k miestu bolesti na milimetre presne aplikuje liečivo. Pokiaľ nie je efekt dostačujúci, pristupuje sa k ďalším zákrokom až po pokročilé endoskopické výkony vrátane operácie platničky. Všetky výkony sa vykonávajú miniinvazívne. To je zásadný rozdiel oproti klasickej operácii chrbtice, pri ktorej sa vykonáva kožný rez, odsúvajú sa chrbtové svaly a väzivo a prolaps sa odstraňuje pod mikroskopom. Endoskopická operácia tento otvorený prístup nevyžaduje.
Ako endoskopický výkon prebieha?
Operačné nástroje sa zavádzajú do chrbticového priestoru vstupným otvorom s veľkosťou zhruba 1 cm a vlastný zákrok prebieha pod endoskopickou kamerou, ktorá zobrazuje priestor po celý čas operácie. Vysunutá časť platničky sa odstráni špeciálnymi klieštičkami a platnička sa na záver ošetrí tepelnou rádiofrekvenciou, aby sa zabránilo opakovanému vyskočeniu. S pomocou špeciálneho endoskopu (epiduroskopu) zavedeného cez kosť krížovú sa ďalej „preskúma“ epidurálny priestor, či sa tu v ňom nevyskytujú ďalšie patologické zmeny, ktoré by mohli zapríčiniť bolesť – predovšetkým ide o zväčšené väzivo, ktoré môže tiež tlačiť na miechový koreň. Toto väzivo (tzv. epidurálna fibróza) sa rozruší tepelnou rádiofrekvenciou. Môže sa tiež eventuálne podať protizápalové liečivo. Čas trvania výkonu je do 90 minút a vykonáva sa v lokálnej anestézii, analgosedácii a iba zdriedkavo v celkovej anestézii. Po asi dvoch hodinách odpočinku na lôžku sa pacient vracia späť domov.
Mám po operácii, čo ďalej?
Pred prepustením prechádza pacient kontrolou, pri ktorej mu lekár vysvetlí všetky režimové a pohybové odporúčania, ktoré je dobré dodržiavať, najmä prvé dva týždne po výkone: ako obmedziť záťaž, aký je vhodný spôsob chôdze a sedenia, čomu sa vyhnúť napr. pri jazde v aute či pri pohybových a športových aktivitách. Tým sa ale nič nekončí, pretože nasledujú ďalšie telefonické a on-line kontroly v pravidelných intervaloch a finálna fyzická kontrola po troch mesiacoch po operácii. Po celý tento čas je pacient v starostlivosti lekára, konzultuje s ním svoj zdravotný stav, intenzitu bolesti, svoje pocity, a môže sa na neho obrátiť buď priamo, alebo prostredníctvom špeciálnej „hotline“ – horúcej linky.
Je operácia vždy úspešná?
Miniinvazívna metódy liečby vychádza z vedecky overených postupov tzv. medicíny založenej na dôkazoch a riadi sa odporúčaniami medzinárodných organizácií pre liečbu chrbtice. Je však nutné maťna pamäti, že nie pre každého pacienta môže byť tento typ liečby vhodný, a podobneako pri iných operáciách a iných diagnózach, nemusí dôjsť k úplnému zbaveniu sa bolesti alebo v takej miere, akú by pacient očakával. Každý pacient tiež bude vnímať svoju intenzitu bolesti inak. Výhody miniinvazívnych a endoskopických výkonov sú však preukázateľné – okrem množstva klinických benefitov, ako je menšie riziko poškodenia svalových a kostrových štruktúr, menšie krvácanie, tvorba väzivových zrastov po operácii či výskyt infekcií, je to jednoznačne rýchlejšia rekonvalescencia a návrat ku každodenným činnostiam, čo sú pre človeka zápasiaceho dlhodobo s bolesťou zásadné faktory. K bežným aktivitám sa potom pacient vracia obvykle po 6 týždňoch od zákroku.
„Úsad“ alebo keď „chytí chrbát“
Nie je možné nespomenúť ani tento typ bolesti označovaný odborne ischias alebo lumbago. Prejavuje sa ako akútna bolesť so silnou bolesťou v krížoch, resp. ide o blokádu bedrovej chrbtice. Najčastejšie vzniká pri zdvíhaní ťažkého bremena alebo pri neprimeranej rotácii trupu, niekedy aj ako dôsledok prechladnutia alebo nevhodnej polohy pri spánku. Dochádza pri ňom k poškodeniu svalov, kĺbov a väzov v oblasti bedrovej chrbtice a vo väčšine prípadov sa lieči režimom pokoja, tíšiacimi liekmi a rehabilitáciou. V ťažkých prípadoch je pôvodcom bolesti tlak vysunutej platničky na korene sedacieho nervu (t. j. v mieste, kde sa napája na chrbticu), sprevádzaný vystreľovaním do nohy. Pokiaľ sa ochorenie nelieči, môže viesť až k trvalému postihnutiu a poškodeniu nervov.
Preto platí, tak ako pri každej diagnóze a pri chrbte a chrbtici o to viac, že čím skôr vyhľadáme odbornú pomoc, tým skôr predídeme problémom a bolesti v neskoršom období, napr. aj pri recidíve choroby!
Zaujal vas článok a máte ďalšie dotazy alebo si želáte objednat sa na vyšetrenie?Kontaktujte nás prostredníctvom bezplatnej služby E-konzultácia!
