Občas sa stane, že sa osud s človekom zahrá a pripraví mu, takpovediac, poriadnu nálož. Ondřej Zmeškal prišiel o zrak. Na život však nezanevrel a svoju situáciu prijal ako výzvu. Stal sa z neho úspešný vrcholový športovec, spisovateľ a mecenáš. Osobnosť, ktorá zdoláva jednu prekážku za druhou a pomoc druhým je pre ňu samozrejmosťou.
S českým profesionálnym športovcom Ondřejom Zmeškalom sme sa stretli v rámci akcie, ktorú usporiadala klinika EuroPainClinics. Jeho inšpiratívna prednáška plná úprimných slov, silných príbehov a zážitkov, videozáberov vyrážajúcich dych a okorenená jemným humorom nás všetkých chytila za srdce.
Problémy so zrakom sprevádzali Ondřeja už od narodenia. Stále však videl, mohol sa viac-menej venovať bežným činnostiam, vyštudoval a sníval o tom, že sa stane športovcom. Zlom, keď sa všetko ponorilo do tmy, nastal v jeho dvadsiatich rokoch. Vo veku, keď jeho vrstovníci stáli pred rozletom do života, aby si užívali všetky jeho možnosti, Ondřej musel začať hľadať svoje miesto v živote ako nevidiaci. Prešiel neľahkým obdobím, rozhodol sa však nevzdať sa. Vďaka podpore rodiny, blízkych a kamarátov našiel zmysel svojho života v tom, po čom vždy túžil – v športe. Počiatočné „domáce“ behanie v sprievode psieho kamaráta sa čoskoro zmenilo na beh s kamarátmi ako trasérmi a zakrátko jedny športové bežecké preteky striedali ďalšie. Nabehané kilometre ale odrazu „nestačili“, a preto sa Ondřej ako milovník triatlonu pustil aj do tréningu tandemovej jazdy na bicykli a plávania. Vďaka svojej vytrvalosti sa dostal až na vrchol – ako účastník najnáročnejších svetových športových pretekov, v ktorých stál väčšinou na najvyššom stupni víťazov!
Ondřejova farbistá prednáška nás previedla prierezom najväčších úspechov a obdivuhodných športových výkonov posledných rokov. Hneď v úvode nás „vzal so sebou“ prostredníctvom videonahrávky do Číny, kde sa v roku 2016 v podstate začala písať história jeho kariéry v extrémnych pretekoch. Tu naňho čakal viac než 40-kilometrový maratón na Veľkom čínskom múre, ktorý úspešne absolvoval a my sme mohli len zložiť klobúk pred jeho náročným výkonom umocneným aj veľkou „pikantériou“ v podobe zdolania okolo piatich tisícov schodov, pričom ani jeden z nich nemá rovnakú výšku.
Pred dvomi rokmi svet zápasil s pandémiou, Ondřej ale rozhodne nezaháľal a so svojím tímom pripravil ďalší originálny projekt. Projekt, ktorý v pretekaní hendikepovaných športovcov nemal a doteraz ani nemá obdoby. Ako prvý nevidiaci športovec na svete úspešne prešiel na tandemovom bicykli v sprievode svojho traséra celú trať prestížnych svetových cyklistických pretekov Tour de France, ktoré merajú takmer tri a pol tisíca kilometrov!
Tento rok sa Ondřej zúčastnil polovičných pretekov Ironman (preteky sa skladajú z plávania na 1,9 km, jazdy na bicykli v dĺžke 90 km a trasy 21 km behu) vo fínskom Lahti, kde sa stal majstrom sveta vo svojej kategórii a druhým najlepším v celkovom poradí všetkých hendikepovaných pretekárov.
Ešte o niekoľko mesiacov predtým sa vydal pokoriť extrémne preteky Norseman, ktoré sa považujú za vrcholný dlhý triatlon planéty. Pretekári sa prebíjajú náročnou trasou nórskej krajiny, ktorá nikomu nič nedaruje – ani pri maratónskom behu, ani pri jazde na bicykli, ani pri plávaní ľadovým nórskym fjordom, do ktorého treba navyše skočiť zo šesťmetrovej výšky trajektu! Ondřej sa stal majstrom sveta v parakategórii týchto pretekov a okrem toho držiteľom prestížneho čierneho trička pre najlepších pretekárov – Norsemanov.
Ondřejov život však nesprevádza len túžba pokorovať jednu športovú métu za druhou. Jeho obrovská vnútorná sila ho takisto priviedla k charitatívnej činnosti. Sám, hoci nevidiaci, sa aktívne podieľa na pomoci deťom so zrakovým postihnutím či iným hendikepom. Vďaka svojim aktivitám spolupracuje s celým radom organizácií, ako je nadačný fond Českého Rozhlasu Světluška, a pri svojich pretekoch vyhlasuje zbierky, výťažky ktorých venuje deťom na zakúpenie zdravotníckych pomôcok alebo na zaistenie ich športových a záujmových aktivít. V spolupráci s Nadáciou Leontinka uskutočnil charitatívny štafetový „beh poslepiačky“ v dĺžke šesťsto kilometrov naprieč Českom, ku ktorému sa hojne pripojila aj široká verejnosť. Každý z týchto projektov je tak skutočným darom a radosťou z dobre vykonanej práce. Nielen za to mu patrí veľký potlesk a poďakovanie nás všetkých!
O tom, čo Ondřeja motivuje a kam ďalej v športe i v živote smeruje sme sa spoločne rozprávali po ukončení prednášky.
Ondřej, Váš príbeh a to, čo ste dokázali, je viac než obdivuhodné. Kde beriete všetku tú silu a energiu?
Časť toho všetkého je asi moja vlastná povaha. To, že je človek optimistický. Snažím sa byť optimistický a pristupovať tak k všetkým veciam. Možno aj preto bolo pre mňa jednoduchšie vyrovnať sa s mojím hendikepom.
Postupne strácať zrak, to chcelo veľkú silu bojovať s tým.
Ten rok bol, samozrejme, náročný. Všetko je odrazu inak. Človek sa ľutuje, nechce nikam chodiť, nechce nič. Príde o množstvo vecí. Vlastne o 90 % informácií, ktoré zrak dáva, a naraz ich nemá. Jedna vec sú ale informácie, druhá samostatnosť. To je asi to najťažšie, čo mi chýbalo. Odrazu sa nemôžete len tak zodvihnúť, „tresnúť dverami a utiecť“. (smiech)
Veľkú úlohu teda hrá aj trpezlivosť a disciplína voči sebe.
Záleží od osobnosti človeka s hendikepom – každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Je to hlavne o tom optimizmu. Mám svojho kouča Honzu Mühlfeita, u ktorého som robil osobnostný test, aby som vedel, ako na tom som. V škále miery talentov, ktoré človek má, sa u mňa ukázalo, že ja práve vysokú mieru optimizmu mám. To je to, čo ma dosť „vytiahlo“.
Vy ste sa rozhodli, že pôjdete cestou športových výziev. Pred Vami je napríklad nový projekt lyžovania. Čo Vás v tomto najviac ženie ďalej?
Skúšať nové veci. Je fajn, keď človek skúša nové veci, posúva si hranice, sleduje, čo zvládne, môže zažívať neustále niečo nové… Aj keď napríklad Tour de France by som dnes už znovu nešiel. Radšej by som si vymyslel niečo iné, od čoho zase človek nevie, čo má čakať.
Takže akcie neopakujete, ale radšej idete ďalej.
Idem preteky, triatlon, ale už sa obzerám po ďalšom projekte. Teraz máme napríklad v pláne skúsiť prejsť etapové preteky, ale najnovšie na upravenom tandemovom horskom bicykli. Sú to štyri ostrovy v Chorvátsku, takže v náročnom teréne.
Čo Váš tím, ktorý Vás sprevádza?
Som obklopený stabilným tímom kamarátov vrátane mojej partnerky Petry, ktorí mi pomáhajú, trénujú so mnou a rozoberajú všetky náležitosti k pretekom.
Krásna je myšlienka, že sám s hendikepom pomáhate hendikepovaným deťom. Robíte projekty s deťmi spoločne?
Keď sa objaví zaujímavá výzva, ktorá by mohla zaujať verejnosť, aby tá zbierka zafungovala, robím projekty sám so svojím tímom, partnerkou, kamarátmi, ktorí sa chcú podieľať. Hlavne sa snažím pomôcť samotným projektom a zbierkou. Keď sme napríklad mali premiéru dokumentu Tour de France, dražili sme fotky z pretekov, dražil som aj svoj dres a tento výťažok sme poskytli jednému chlapcovi na vozík.
Zostáva Vám ešte čas na niečo iné než na šport?
(smiech) Áno, na Petru. No, nebudem nič predstierať, je to náročné. Príprava na preteky trvá pol roka až rok.
Ale predsa len – nejaké záujmy a koníčky, prezradíte?
Som vyštudovaný záhradník a som bonsaista. Preto som vlastne išiel na záhradnícku školu. Bonsaistika ma uchvátila už na základnej škole. Na strednej sme potom chodili na rôzne výstavy a od tej doby sa tomu venujem. Jeden čas som ich mal skutočne veľa, teraz mám asi len dvadsať veľkých bonsajov. S pomocou kamaráta, ktorý je veľký bonsaista, som sa to snažil prispôsobiť tak, aby som tomu, vzhľadom na nedostatok času, nemusel venovať už toľko námahy a intenzity, ale aby ma to stále bavilo.
Keď sa vrátime k športu, čo hovorí Vaše telo na takú extrémnu záťaž? Cítite už nejaké „neduhy“?
Čo sa týka regenerácie – masáže, fyzioterapia, viem, že tam by som mohol určite trošku pridať. (smiech) Musím si zatiaľ zaklepať. Ale napríklad na poslednom maratóne v Aténach, ktorý som bežal, tam tie nohy fakt pálili a boleli. (smiech)
Ktorý zo svojich výkonov si vážite najviac?
To je ťažká otázka. Preteky sú super. Ale to, čo si najviac vážim, je tá cesta. To, že môžem byť neustále na tej ceste a robiť to, čo ma napĺňa. Každý vrchol, každé preteky sú niečím špecifické. To, že sa niekomu pomohlo, že som zažil niečo zaujímavé – všetko má niečo do seba. Preto asi najkrajšia je tá cesta, ktorou idem, a vďaka tomu môžem robiť to, čo ma baví.
Jedna osobná otázka, čo by ste si priali súkromne dosiahnuť?
Tak…ďalší maratón… v rodine. (obracia sa na partnerku a smiech) To budem možno ešte hovoriť – „zlatá Tour de France“! (smiech) Takže rodina, ďalšie preteky, ďalšie projekty, ktoré mám v hlave. Uvidíme, kam nás to zavedie.
Vám dosť pomáha humor…
Určite. Ono totiž ani nič iné nezostáva, než sa tomu, alebo aspoň niektorým veciam, zasmiať.
Nedávno ste vydali aj novú knihu.
Áno, je to z pretekov Tour de France. Knižka je v predaji a mám ju aj na e-shope na svojich webových stránkach. Zachytáva priebeh pretekov a je tam aj niečo z minulých akcií. Z každých svojich najväčších pretekov som sa vždy snažil niečo napísať a to písanie ma baví. Človek sa vypíše zo zážitkov a súčasne si spätne môže pripomenúť množstvo vecí.
Ondřej, ďakujeme za úžasnú prednášku a príjemný rozhovor. Prajeme Vám pevné zdravie, mnoho ďalších skvelých úspechov v športe a veľa spokojnosti v živote.
Úspechy, záznamy a zážitky z pretekov, knihy a mnoho ďalšieho nájdete na webových stránkach Ondřeja Zmeškala, ktoré určite navštívte! www.ondrejzmeskal.cz
Text: Mgr. Dagmar Bílková
Foto: archiv Ondřeja Zmeškala
archiv EuroPainClinics
